Kto som??? Hmmmmm ťažko povedať. Človek z mäsa a kostí tak ako ostatní. moje meno je Anka (smiech), pretože moja mamulienka, ktorú mám najradšej mi toto meno vybrala ešte pred tým ako sa mojim rodičom zrodila čo i len myšlienka, že ma budú mať. Áno vždy chcela dievčatko menom Anička a častokrát som sa jej pýtala aké meno by dala keby mala ešte jedného chlapca a ona, že vraj ona nad nijakým iným menom nerozmýšľala, ja som sa mala volať Anička a hotovo.
Úspešne som ukončila materskú škôlku, dostala som sa na ZŠ kde mi bolo veeeeeeeeeeeeeeeeľmi dobre. Cítila som sa tam ako doma, skoro. Ťažko som znášala prázdniny, najmä tie letné. Boli nekonečne dlhé a občas aj nudné. Nehovorím, že som nemala kamarátov, nie tých mám až do teraz, ale jednoducho ma nebavilo sedieť doma a počítať koľko dní ešte ostáva do konca letných prázdnin. A všetci ma preto odsudzovali, vraj som nenormálna, šibnutá atď...Ani mojim rodičom to nešlo veľmi do hlavy ale zmierili sa s tým.
Na ZŠ som bola tak povediac celkom obľúbená žiačka u učiteľoch. Niektori ma preto odsudzovali ale zároveň ma mali radi, pretože som bola vždy po ruke , ako správna kamarátka, a pomohla som. Tak zistili, že nie som namyslená, ba naopak ochotná pomôcť. Obdivovali ma hlavne preto, že som vedela matematiku. Musím sa priznať, že to je jeden z predmetov, ktorý decká nenávidia. ˇAno, je to tak, pretože matematika je o logike, ale ja si to nemyslím, ak si dobre sústredený (á) tak to zvládneš ľavou-zadnou. Do teraz tento predmet zbožňujem a dokonca by som aj študovala matematiku ak by sa mi to v budúcnosti podarilo.
No najväčším mojim snom vždy bolo a vždy bude stať sa módnou návrhárkou. Ano, je to môj veľký sen, žiaľ ktorý sa mi asi nesplní, lebo som sa ho vzdala v 9. roč. keď som mesto módneho návrhárstva išla študovať na gympeľ. Nesťažujem sa, mám dobrých spolužiakoch, fajn triednu, ktorá je príliž konzervatívna a mučí nás každý týždeň triednickými hodinami. Musím vám povedať, že je tam riadna nuda. a vždy to isté dookola: " Musím vás presadiť! Dievčatá sa nevedia obliekať! Vôbec sa neučíte! Nechodíte načas! bla bla bla bla" Keci, ale to je tak, keď chodíte na cirkevnú školu...nie že by moji rodičia ma tam dotiahli alebo čo, nie jednoducho ma zobrali bez prímačiek . Veď mne ani vo sne nenapadlo, že tam raz skončím.
Tak vidíte, ako sa to hovorí??? Nikdy neviete kam vás vietor zaveje :O)))
Komentáre
a